Príspevok z oblasti známkových území zameraný na vydanie poštových známok Cárskeho Ruska v Levante (II. časť - mestá KONŠTANTÍNOPOL, JERUZALEM, MONT ATHOS, SALONIQUE, TREBIZONDE a KERASUNDE).
Na oslavu 50. výročia založenia spoločnosti ROPiT bolo 10. mája 1909 vydaných deväť nominálnych hodnôt s vodorovnou čiernou menovou pretlačou v para alebo piastroch. Po ich niekoľkomesačnom užívaní bolo rozhodnuté dodatočne vydať ďalšie príležitostné emisie pre 12 hlavných poštových úradov: Bejrút, Dardanely, Jaffa, Jeruzalem, Kerasunde, Konštantínopol, Metelin, Mont Athos, Rizeh, Salonique, Smyrne a Trebizonde.
 |
| |
| Mapa Osmanskej ríše z roku 1878. |
Pôvodné známky boli pretlačené názvom každého úradu latinkou čiernej farby. Veľkosť písma troch najvyšších hodnôt je približne dvojnásobnej veľkosti ako na kopejkových známkach. Existuje niekoľko menších variácií väčšiny pretlačí v podobe nedotlače písmen, ich deformácie alebo zámeny za iné písmeno. Takisto sa vyskytujú pretlače s prevráteným písmenom, či celým nápisom.
Jednotlivé emisie boli postupne vydávané takto:
- august 1909 - Konštantínopol a Jeruzalem
- november 1909 - Mont Athos a Salonique
- 27. decembra 1909 - Trebizonde a Kerasunde
- 20. február 1910 - Jaffa a Smyrne
- 30. august 1910 - Metelin a Rizeh
- 9. decembra 1910 - Bejrút a Dardanely
Na pečiatkovanie známok boli používané dvojkruhové pečiatky, v hornej časti medzikružia bol nápis Р.О.П.и.Т. a v dolnej zase názov príslušného poštového úradu. Na nápisy v pečiatkach bola použitá výlučne azbuka. V kruhu v strede bol dátum, jeho horná časť určovala deň, v strede bol rok rozdelený pomlčkou a naspodu mesiac, označený rímskou číslicou.
V Jeruzaleme sa okrem toho používala podobná, avšak iba jednokruhová pečiatka.
V Konštantínopole bola taktiež používaná jednokruhová pečiatka, ktorá však mala v hornom polkruhu nápis КОНСТАНТИНОПОЛЬ, v dolnom zasa ПОЧТОВАЯ КОНТОРА pod nápisom Р.О.П.и.Т. a v strede dátum.
Neskôr bola na poštách používaná podobná dvojkruhová pečiatka, avšak oproti predchádzajúcim mala dátum v jednom riadku a mesiac bol napísaný azbukou v ruštine alebo arabskou číslicou.
KONŠTANTÍNOPOL
Konštantínopol sa rozkladá priamo na rozhraní Európy a Ázie, po oboch brehoch úžiny Bospor, spájajúcej Čierne a Marmarské more.
Mesto bolo založené okolo roku 660 pred naším letopočtom ako Byzantium, neskôr v roku 330 pred n.l. bolo premenované na Konštantínopol a ustanovené ako východné hlavné mesto Rímskej ríše. Pod jej nadvládu patril až do roku 1453, kedy bolo dobyté osmanskou armádou, ktorú viedol sultán Mehmed II. Ten ho premenoval na Istanbul a ustanovil hlavným mestom Osmanskej ríše. Po založení republiky v roku 1923 sa hlavným mestom stala Ankara.
 |
| |
| Mapa Marmarského mora a Konštantínopolu z roku 1901. |
|
| |
| Mapy Konštantínopolu z roku 1840 a 1923. |
 |
| |
| Panoráma mesta z roku 1870. |
|
|
| |
| Pohľadnice z Konštantínopolu. |
V auguste 1909 bolo vydaných deväť známok s nápisom „Constantinople“.
Dňa 22. septembra 1910 bola urobená dotlač, žltá známka s najnižším nominálom 5 para bola pretlačená rovnakým nápisom, ale použitá bola modrá farba. Vyskytujú sa dva odtiene, tmavomodrá a bledomodrá.
Niektoré známky obsahujú chybné nápisy:
 |
 |
| |
| Constanttnople |
Constautinople |
|
| |
Consnantinople, plus prevrátené posledné písmeno „e“
(na hárku je to prvá známka v treťom rade) |
|
| |
| Známky na obálke s pečiatkami Konštantínopol 8. december 1909. |
|
| |
List poslaný 18. februára 1913 miestne v Konštantínopole
(10 piastrová známka s chybným nápisom Constanttnople)
(70 piastrová známka s chybným nápisom Constautinople) |
|
| |
| List poslaný 21. januára 1914 do Pskova. |
***
JERUZALEM
Jeruzalem sa nachádza na náhornej plošine Júdskeho pohoria, asi 60 kilometrov východne od pobrežia Stredozemného mora a asi 35 kilometrov od Mŕtveho mora.
Počas dlhej histórie patrilo pod nadvládu mnohých národov. Najstaršia časť mesta bola osídlená už v 4. tisícročí pred naším letopočtom, takže patrí medzi najstaršie mestá na svete. Kráľ Dávid, vodca Izraelitov, ho okolo roku 1000 pred naším letopočtom povýšil na hlavné mesto a nazval ho Dávidovo mesto. Roku 63 pred n.l. bol spolu s judským kráľovstvom dobytý Rimanmi, neskôr centrum rímskej provincie Judea. V rokoch 614-628 súčasť Perzskej ríše, od roku 638 patrí pod nadvládu arabskej ríše. V rokoch 1099-1187 a 1229-1244 obsadený križiakmi, je centrom Jeruzalemského kráľovstva. Od roku 1244 opäť pod arabskou nadvládou, od roku 1517 súčasť Osmanskej ríše. Za vlády Sulejmana Veľkolepého bolo v roku 1538 okolo Jeruzalema postavené opevnenie. Dnes je definované ako staré mesto, ktoré bolo rozdelené do štyroch štvrtí, známych ako arménska, kresťanská, židovská a moslimská. Po skončení 1. svetovej vojny bol centrum britského mandátneho územia Palestína. Neskôr po vzniku štátu Izrael bol v roku 1950 Jeruzalem vyhlásený za jeho hlavné mesto, hoci väčšina štátov uznáva ako hlavné mesto Tel Aviv-Jaffa.
|
| |
| Mapa časti Osmanskej ríše z roku 1895. |
|
| |
| Mapa mesta z roku 1883. |
V auguste 1909 bolo vydaných deväť známok s nápisom „Ierusalem“.
Dňa 22. septembra 1910 bola urobená dotlač, žltá známka s najnižším nominálom 5 para bola pretlačená rovnakým nápisom, ale použitá bola modrá farba. Vyskytujú sa dva odtiene, tmavomodrá a bledomodrá.
|
| |
| chýbajúce prvé písmeno „I“ |
|
| |
| Doporučený list poslaný 6. novembra 1909 do Drážďan. |
|
| |
| Doporučený list poslaný 6. novembra 1909 do Drážďan. |
|
| |
| Doporučený list poslaný 27. marca 1910 do Breslau. |
|
| |
| Doporučený list poslaný 25. apríla 1910 cez Port Said do Braunschweigu. |
|
| |
| Doporučený list poslaný 7. septembra 1911 do Odesy. |
|
|
|
| |
| Pohľadnice poslané z Jeruzalema. |
***
MONT ATHOS
Athos je autonómna mníšska republika ležiaca na výbežku polostrova Chalkidiky v Grécku, ktorý je dlhý asi 50 km. Jeho rozloha je 336 km² a nachádza sa tu 20 pravoslávnych kláštorov. V hlavnom meste Karyes sídli parlament aj správna rada (vláda). Ženy a deti majú prístup na územie republiky zakázaný. V staroveku výraz Athos označoval len vrch, zatiaľ čo polostrov sa volal Akté. Dnes majú vrch aj polostrov rovnaký názov Athos, ale polostrov sa označuje aj ako Chersonisos Athos (Polostrov Athos).
Od 9. storočia tu pôsobili pustovníci, v roku 963 bol založený prvý kláštor. Po páde Byzantskej ríše patril pod osmanskú, od roku 1912 pod grécku zvrchovanosť.
|
| |
| Mapa Chalkidiki s polostrovom Athos (Acte) z roku 1911. |
|
| |
| Mapa polostrova Athos z roku 1867. |
V novembri 1909 bolo vydaných deväť známok s nápisom „Mont-Athos“.
|
|
| |
|
| chýbajúce posledné písmeno „s“ |
chýbajúce druhé písmeno „o“ |
Dňa 30. augusta 1910 bolo vydaných ďalších sedem známok, ale už so zmeneným nápisom v azbuke „С.Афонь“, pričom С značilo v ruštine „Cтарый – Starý“, aby nedochádzalo k zámene s mestom na Kaukaze s rovnakým menom Athos.
Dňa 22. septembra 1910 bola urobená dotlač, žltá známka s najnižším nominálom 5 para bola pretlačená rovnakým nápisom v latinke ako prvé vydanie, ale použitá bola modrá farba. Vyskytujú sa dva odtiene, tmavomodrá a bledomodrá.
|
| |
| prvá známka s nedotlačou na druhom písmene „o“ |
|
| |
| Výstrižok z obálky odslanej 3. marca 1910. |
|
| |
| Podací lístok k doporučenému listu z 20. novembra 1913. |
***
SALONIQUE
Solún (Thessaloniki) je druhé najväčšie prístavné mesto v Grécku. Leží v Solúnskom zálive Egejského mora na západnej strane polostrova Chalkidiki a je to hlavné mesto gréckeho regiónu Stredné Macedónsko.
Založil ho v roku 315 pred naším letopočtom Cassander Macedónsky. Od rímskeho obdobia bol Solún dôležitou metropolou a bol druhým najväčším a najbohatším mestom Byzantskej ríše. V roku 1430 si ho podmanila Osmanská ríša, pod ktorú patril až do 8. novembra 1912, kedy bol začlenený do Grécka.
|
| |
| Mapa Solúnskeho zálivu z roku 1913. |
|
| |
| Mapa Solúnu z roku 1905. |
|
|
|
| |
| Pohľadnice z mesta Solún. |
V novembri 1909 bolo vydaných deväť známok s nápisom „Salonique“.
Dňa 22. septembra 1910 bola urobená dotlač, žltá známka s najnižším nominálom 5 para bola pretlačená rovnakým nápisom, ale použitá bola modrá farba. Vyskytujú sa dva odtiene, tmavomodrá a bledomodrá.
|
| |
| Doporučený list poslaný 17. júla 1911 do Odesy. |
***
TREBIZONDE
Trabzon je mesto pri Čiernom mori v historickom kraji Pontos na severovýchodnom pobreží Turecka. Nachádza sa na historickej Hodvábnej ceste a po stáročia bol obchodnou bránou do Perzie.
Približne v roku 756 pred naším letopočtom toto územie kolonizovali Gréci z Milétu a založili tu mesto Trapezous. V helenistickom období mesto patrilo do Pontského kráľovstva, neskôr pripadlo Rímskej ríši. Po rozpade Byzantskej ríše tu bola v roku 1204 založená Ríša Trebizond, ktorá existovala až do roku 1461, kedy ju sultán Mehmed II začlenil do Osmanskej ríše. Od roku 1923 súčasť Tureckej republiky.
|
| |
| Mapa kraja Pontos. |
|
| |
| Mapa Trabzonu z roku 1914. |
|
|
|
| |
| Pohľadnice z mesta Trabzon. |
Dňa 27. decembra 1909 bolo vydaných sedem známok s nápisom „Trebizonde“ a dve s najvyšším nominálom s nápisom „Trebisonde“.
Dňa 22. septembra 1910 bola urobená dotlač, žltá známka s najnižším nominálom 5 para bola pretlačená rovnakým nápisom, ale použitá bola modrá farba. Vyskytujú sa dva odtiene, tmavomodrá a bledomodrá.
|
| |
| posun pretlače k dolnému okraju |
|
| |
| List poslaný 14. februára 1910 do Olmitzu. |
|
| |
| List poslaný 14. februára 1910 do Viedne. |
***
KERASUNDE
Kerasund (Giresun) je turecké mesto ležiace na severnom pobreží Čierneho mora, asi 175 km západne od mesta Trabzon a 45km východne od Ordu. Je to hlavné mesto provincie Giresun.
História mesta siaha až do 2. storočia pred naším letopočtom, kedy sa tam usadili Gréci zo Sinope a založili kolóniu Cerasus (Kerasos). Počas stredoveku bol súčasťou Byzantskej ríše, neskôr Ríše Trebizond. V roku 1461 celé pobrežie obsadil sultán Mehmet II a začlenil Kerasund do Osmanskej ríše. Od roku 1923 súčasť Tureckej republiky.
Zaujímavosťou je, že Giresun je pôvodné rodisko čerešní, odkiaľ ich do Európy priviezli Rimania.
 |
| |
| Mapa Kerasundu z roku 1943. |
|
|
| |
| Pohľadnice z mesta Kerasund. |
Dňa 27. decembra 1909 bolo vydaných deväť známok s nápisom „Kerassunde“.
Dňa 22. septembra 1910 bola urobená dotlač, žltá známka s najnižším nominálom 5 para bola pretlačená rovnakým nápisom, ale použitá bola modrá farba.
 |
| |
| výstrižok z obálky s pečiatkou zo dňa 25. marca 1910 |
***
Dňa 31. marca 1911 bola platnosť celej jubilejnej série ukončená a zásoby známok boli z pôšt postupne vrátené na generálny poštový úrad na likvidáciu, hoci sú známe prípady ich používania až do roku 1914.
Použitá literatúra a iné zdroje
- Wikipedia.org
- Michel: Europa-Katalog Band 7, 2009/2010
- Scott: Standard postage stamp catalogue, 2007
- В. Ю. Соловьев: Почтовые марки России и СССР 2004/2005
- internet
Viac informácií o zbieraní podľa známkových území nájdete v odbornej sekcii Známkové územia.
Slovenčina / Slovak
Angličtina / English
