Príspevok z oblasti známkových území zameraný na vydanie poštových známok Cárskeho Ruska v Levante (III. časť - mestá JAFFA, SMYRNE, METELIN, RIZEH, BEJRÚT a DARDANELY).
Na oslavu 50. výročia založenia spoločnosti ROPiT bolo 10. mája 1909 vydaných deväť nominálnych hodnôt s vodorovnou čiernou menovou pretlačou v para alebo piastroch. Po ich niekoľkomesačnom užívaní bolo rozhodnuté dodatočne vydať ďalšie príležitostné emisie pre 12 hlavných poštových úradov: Bejrút, Dardanely, Jaffa, Jeruzalem, Kerasunde, Konštantínopol, Metelin, Mont Athos, Rizeh, Salonique, Smyrne a Trebizonde.
 |
| |
| Mapa Osmanskej ríše z roku 1878. |
Pôvodné známky boli pretlačené názvom každého úradu latinkou čiernej farby. Veľkosť písma troch najvyšších hodnôt je približne dvojnásobnej veľkosti ako na kopejkových známkach. Existuje niekoľko menších variácií väčšiny pretlačí v podobe nedotlače písmen, ich deformácie alebo zámeny za iné písmeno. Takisto sa vyskytujú pretlače s prevráteným písmenom, či celým nápisom.
Jednotlivé emisie boli postupne vydávané takto:
- august 1909 - Konštantínopol a Jeruzalem
- november 1909 - Mont Athos a Salonique
- 27. decembra 1909 - Trebizonde a Kerasunde
- 20. február 1910 - Jaffa a Smyrne
- 30. august 1910 - Metelin a Rizeh
- 9. decembra 1910 - Bejrút a Dardanely
Na pečiatkovanie známok boli používané dvojkruhové pečiatky, v hornej časti medzikružia bol nápis Р.О.П.и.Т. a v dolnej zase názov príslušného poštového úradu. Na nápisy v pečiatkach bola použitá výlučne azbuka. V kruhu v strede bol dátum, jeho horná časť určovala deň, v strede bol rok rozdelený pomlčkou a naspodu mesiac, označený rímskou číslicou.
V Jeruzaleme sa okrem toho používala podobná, avšak iba jednokruhová pečiatka.
V Konštantínopole bola taktiež používaná jednokruhová pečiatka, ktorá však mala v hornom polkruhu nápis КОНСТАНТИНОПОЛЬ, v dolnom zasa ПОЧТОВАЯ КОНТОРА pod nápisom Р.О.П.и.Т. a v strede dátum.
Neskôr bola na poštách používaná podobná dvojkruhová pečiatka, avšak oproti predchádzajúcim mala dátum v jednom riadku a mesiac bol napísaný azbukou v ruštine alebo arabskou číslicou.
JAFFA
Jaffa (Yafo) je starobylé prístavné mesto v Izraeli, ktoré leží na východnom pobreží Stredozemného mora asi 60 km severozápadne od Jeruzalema.
Patrí medzi najstaršie prístavy na svete a po stáročia slúžil ako hlavný vstupný bod do tejto oblasti. Dnes je súčasťou mesta Tel Aviv, s ktorým sa spojilo v roku 1950.
 |
| |
| Mapa časti Osmanskej ríše z roku 1859. |
 |
| |
| Mapa Jaffy z roku 1912. |
|
|
| |
| Pohľadnice z mesta Jaffa. |
Dňa 20. februára 1910 bolo vydaných deväť známok s nápisom „Jaffa“. Na tri najvyššie hodnoty bol použitý iný typ písma, začiatočné písmeno J presahuje nižšie, ako pri ostatných pretlačiach.
Dňa 22. septembra 1910 bola urobená dotlač, žltá známka s najnižším nominálom 5 para bola pretlačená rovnakým nápisom, ale použitá bola modrá farba. Vyskytujú sa dva odtiene, tmavomodrá a bledomodrá.
Existujú tri varianty nápisov, na začiatočné písmeno „J“ šiestych najmenších hodnôt boli použité rôzne veľkosti:
 |
| |
| úzke začiatočné „J“ |
 |
| |
| normálne začiatočné „J“ |
 |
| |
| široké začiatočné „J“ |
 |
| |
| dvojitá pretlač |
 |
| |
| Doporučený list poslaný 4. marca 1910 do Koetzschenbrod. |
 |
| |
| List poslaný 15. novembra 1910 do Eindhovenu. |
***
SMYRNE
Smyrna (Izmir) je mesto v západnom Turecku ležiace na pobreží Egejského mora v historickom kraji Iónia. Je tretie najväčšie turecké mesto a má po Istanbule druhý najväčší prístav Turecka.
Mesto bolo založené už v 3. tisícročí pred naším letopočtom Lelegami, koncom 2. tisícročia sa tam začali usadzovať Gréci. Po podmanení Osmanskou ríšou sa začalo rozmáhať a postupne sa z neho stalo dôležité prístavné mesto. V 19. storočí patrila Smyrna medzi najvýznamnejšie mestá Osmanskej ríše a zároveň bola významným strediskom gréckej kultúry. Po skončení prvej svetovej vojny miestne obyvateľstvo reagovalo na oslobodenie Grécka a grécka vláda chcela územie ovládnuť. To sa podarilo v roku 1919, keď armáda triumfálne vstúpila do Smyrny. Avšak v roku 1922 boli Gréci porazení generálom Mustafom Kemalom Attaturkom, ktorý s armádou následne zaútočil na Smyrnu, mesto dobil a zapálil. Grécke obyvateľstvo bolo vysťahované a tradičná kultúra Smyrny sa skončila. Attaturk sa neskôr stal prvým prezidentom Tureckej republiky, Smyrna sa nanovo postavila, dostala oficiálne meno Izmir a mesto bolo osídlené tureckými obyvateľmi.
 |
| |
| Mapa Smyrny z roku 1901. |
 |
| |
| Mapa Smyrny z roku 1914. |
|
|
| |
| Pohľadnice z mesta Smyrna. |
Dňa 20. februára 1910 bolo vydaných deväť známok s nápisom „Smyrne“.
Dňa 22. septembra 1910 bola urobená dotlač, žltá známka s najnižším nominálom 5 para bola pretlačená rovnakým nápisom, ale použitá bola modrá farba. Vyskytujú sa dva odtiene, tmavomodrá a bledomodrá.
Na niektorých známkach bol na pretlač použitý iný typ písmena „y“:
Na ďalších známkach bol na pretlač použitý iný typ písmena „r“, nožička písmena je na spodu rozšírená a horný oblúčik má iný tvar:
Odlišné typy obidvoch písmen sa na hárku nachádzajú vedľa seba.
 |
| |
| prevrátené prvé písmeno „S“ |
 |
| |
List poslaný 22. februára 1910 do Budapešti
obidve známky majú iný typ písmena „r“ |
 |
| |
| Doporučený list poslaný 28. apríla 1910 do Drážďan. |
 |
| |
Lístok so známkami pečiatkovanými 7. marca 1914
stredné známky v prvom aj treťom rade s iným typom písmena „y“
druhé známky v prvom aj treťom rade s iným typom písmena „r“ |
***
METELIN
Mytiléne je hlavným mestom ostrova Lesbos a nachádza sa v jeho juhovýchodnej časti na pobreží Egejského mora. Ostrov má rozlohu 1,632 km², čo je tretí najväčší grécky ostrov. Od Turecka ho delí úzky prieliv.
Podľa niektorých prameňov bolo mesto založené v 11. storočí pred naším letopočtom. V stredoveku patril Lesbos pod byzantskú a neskôr janovskú nadvládu. V roku 1462 si ho podmanila Osmanská ríša. Tá potom ovládala ostrov až do prvej balkánskej vojny v roku 1912, kedy sa stal súčasťou gréckeho kráľovstva.
 |
| |
| Mapa ostrova Lesbos. |
|
|
| |
| Pohľadnice ostrova Lesbos. |
Dňa 30. augusta 1910 bolo vydaných šesť známok s nápisom „Mételin“ a tri s najvyšším nominálom s nápisom „Metelin“, pričom boli použité dva typy začiatočného písmena „M“. Kopejkové známky mali šikmé, respektíve rubľové známky mali kolmé čiary.
 |
| |
| iný typ prvého písmena „M“, druhé písmeno „e“ bez dĺžňa |
 |
 |
| |
|
| druhé písmeno „e“ bez dĺžňa |
malá nedotlač na prvom písmene „M“ |
 |
| |
| Výstrižok z obálky z dňa 28. septembra 1910. |
***
RIZEH
Rize je turecké mesto, ležiace na juhovýchodnom pobreží Čierneho mora, vzdialené 80 km od mesta Trabzon a 110 km od hranice s Gruzínskom na východe. Je to hlavné mesto rovnomennej provincie a rozprestiera sa okolo malej zátoky na úzkom pruhu rovinatej krajiny medzi pobrežím a blízkym Pontským pohorím.
Počas celého obdobia stredoveku bol región pod byzantskou kontrolou a z veľkej časti ho obývali Gréci. Po páde Byzantskej ríše ho v roku 1470 obsadila Osmanská ríša. Od roku 1923 súčasť Tureckej republiky.
 |
| |
| Mapa časti Osmanskej ríše z roku 1903. |
 |
| |
| Pohľadnica Rizeh z roku 1910. |
Dňa 30. augusta 1910 bolo vydaných deväť známok s nápisom „Rizeh“.
 |
| |
| 35 piastrová známka s nedotlačou na písmene „h“ |
 |
| |
| malá nedotlač na písmene „R“ |
 |
| |
| Výstrižok z obálky z dňa 26. decembra 1910. |
***
BEJRÚT
Bejrút je hlavné a najväčšie mesto Libanonu a hlavný prístav v krajine. Leží na polostrove na východnom pobreží Stredozemného mora.
Až do roku 635 patrilo toto územie Rímskej ríše, potom Bejrút prešiel pod arabskú nadvládu. V období od 1110 do 1291 bol v rukách križiakov Jeruzalemského kráľovstva, neskôr bol začlenený do Osmanskej ríše.
V druhej polovici devätnásteho storočia Bejrút nadviazal úzke obchodné a politické väzby s európskymi imperiálnymi mocnosťami, najmä s Francúzskom. Po rozpade Osmanskej ríše po prvej svetovej vojne bol spolu so zvyškom Libanonu zverený pod francúzsky mandát. Libanon získal nezávislosť v roku 1943 a Bejrút sa stal hlavným mestom.
 |
| |
| Mapa časti Osmanskej ríše z roku 1895. |
 |
| |
| Mapa Bejrútu z roku 1912. |
 |
| |
| Panoráma Bejrútu z 19. storočia. |
Dňa 9. decembra 1910 bolo vydaných deväť známok s nápisom „Beyrouth“.
 |
| |
| prevrátená pretlač |
 |
| |
| List poslaný 28. januára 1911. |
 |
| |
| Výstrižok z obálky zo dňa 28. januára 1911. |
 |
| |
| Pohľadnica poslaná 20. decembra 1911 do Verviers. |
 |
| |
| Pohľadnica poslaná 9. februára 1913. |
 |
| |
| Doporučený list poslaný 8. mája 1913 do Ženevy. |
***
DARDANELY
Dardanely alebo Dardanelská úžina (starý názov Hellespont) je prieliv medzi európskou a ázijskou časťou Turecka, teda medzi Balkánskym polostrovom a Malou Áziou. Spája Marmarské a Egejské more.
 |
| |
| Mapa Dardanelskej úžiny z roku 1913. |
 |
| |
| Mapa Dardanel z roku 1915. |
Dňa 9. decembra 1910 bolo vydaných deväť známok s nápisom „Dardanelles“.
 |
| |
| List poslaný 26. decembra 1910 do Atén. |
 |
| |
| Výstrižok z obálky zo dňa 15. apríla 19115. |
***
Dňa 31. marca 1911 bola platnosť celej jubilejnej série ukončená a zásoby známok boli z pôšt postupne vrátené na generálny poštový úrad na likvidáciu, hoci sú známe prípady ich používania až do roku 1914.
Použitá literatúra a iné zdroje
- Wikipedia.org
- Michel: Europa-Katalog Band 7, 2009/2010
- Scott: Standard postage stamp catalogue, 2007
- В. Ю. Соловьев: Почтовые марки России и СССР 2004/2005
- internet
Viac informácií o zbieraní podľa známkových území nájdete v odbornej sekcii Známkové územia.
Slovenčina / Slovak
Angličtina / English
